Načo meniť veci, ktoré fungujú?

Autor: Martin Macák | 23.10.2012 o 12:13 | (upravené 23.10.2012 o 12:20) Karma článku: 6,77 | Prečítané:  839x

O tom, že žijeme v dobe, kedy je ťažké sa presadiť, nemusíme diskutovať. Napokom, kedy tá doba bola vlastne ľahká? Pojem ťažká doba však masovo slúži ako ospravedlnenie pre ľudí, ktorí sa vnútorne stotožnili s myšlienkou, že zažiť v živote úspech dokážu len ľudia z bohatý, s nadľudskými schopnosťami atď. Ruku na srdce, naozaj týmto tvrdeniam veríme? Prečo im veríme a prečo sme sa s nimi stotožnili? Za čo vlastne označujeme ťažkú dobu alebo ťažké časy?

"Finančná, politická, hospodárska a neviem aká kríza."

Rôzne druhy finančných, hospodárskych a ekonomických kríz slúžia ako veľmi populárna výhovorka a ospravedlnenie populácie, ktorá sa myslí, že vynaložila maximum pre to, aby sa presadila. Samozrejme nie je možné tvrdiť a tváriť sa, že globálne krízy nikoho nepostihli. Samozrejme že postihli, stoja za úpadkom množstva podnikateľských subjektov a sťažujú prostredie, v ktorom sa môže jedinec alebo skupina presadiť. Od pádu Lehman Brothers sa rozpútala obrovská mediálna kampaň, ktorej ústrednou témou je kríza (ekonomická, hospodárska, finančná...). Pokiaľ sa pohybujete v podnikateľskom prostredí, určite mi dáte za pravdu, že pred pádom Lehman Brothers sa ďaleko menej ľudí z nášho okolia sťažovalo na úpadok svojho podnikania následkom nejakej krízy. Dnes, cca po piatich rokoch, je každá druha príčina úpadku podnikateľského subjektu nejaká "kríza". Prečo? Je naozaj možné, aby sa v globále tak moc pokrivilo podnikateľské prostredie za posledných 5 rokov?

Kríza je silný nástroj v rukách ľudí, ktorí vedia, ako s ňou správne zaobchádzať. Slovo kríza alebo panika vyvoláva v ľuďoch obavy a strach (o svoju rodinu, svoje peniaze, podnikanie), nie hneď, ale dlhodobým pôsobením. Slovo sa dostáva ako infekcia medzi ľudí, šíri zvesti horších časov, nastávajúceho pocitu beznádeje, čo začne časom deformovať kreatívne myšlienky jedinca na myšlienky typu "nemá to zmysel". Keď prejdete rukou cez oheň dostatočne rýchlo, nepopáli Vás. Keď spomalíte, ucítite teplo, no keď ju tam podržíte, popáli Vás. Rovnakým spôsobom funguje aj kríza. Nieje to nič hmotné, nie je to žiadne fyzické ochorenie. Je to choroba morálna, ktorá dlhodobým pôsobením dokáže poškodiť kreatívne myslenie človeka a v poslednom štádiu slúžia ako najlepšie ospravedlnenie pre neúspech. Človek neskôr stráca akékoľvek ambície púšťať sa do niečoho nového, však prečo, veď je "kríza" a "nemá to zmysel". V kríze sa nachádza ten, kto sa jej bude dlhodobo vystavovať, kto ju bude nasávať a absorbovať a ideálne nástroje k tomu sú denná tlač, televízne noviny, rozoberanie politickej situácie, sťažovanie sa na systém, politikov, európsku úniu, na krachujúce grécko a pod. Pokiaľ dovolíme, aby nás kríza ovládla, stávame sa sami nosičom zákernej morálnej choroby a nevedomky a bez akejkoľvek odplaty pomáhame skupine tých, ktorí vedia z tejto nestálej situácie vyťažiť.

Existujú však nástroje, ako sa z tejto zákernej choroby liečiť bez toho, aby musel človek čakať buď na koniec sveta alebo pokiaľ nenastanú tie "lepšie časy". Začiatok je pri tom pomerne jednoduchý:

1. Zbaviť sa televízneho prijímača.

Televízia je jeden z najsilnejších manipulačných prístrojov 21 storočia. Istý človek pomenoval televíziu ako "elektronický znižovač príjmu". Priemerný Európan investuje denne v prieme 4 hodiny svojho času pozeraním sa na sled rozpráv o kríze, rôzných globálnych a životných tragédiach, sledovaním Reality Show, pri ktorých sa pozastavím. Reality Show samé o sebe pôsobia manipulatívne. Či jej človek podľahol, sa dá zistiť skúškou - odpovedať si na otázku, ak ich sleduje, prečo ich vôbec sleduje? Ak si niekto odpovie že preto, lebo je to taká sprostosť, na ktorú sa nedá nepozerať, tak sa zaradil k zmanipulovanej väčšine... Alebo máte pocit, že ich sleduje niekto preto, lebo ich skutočne zaujímajú? Nie, vedia to aj tvorcovia aj aktéri podobných show - čím väčšia stupidita, tým viac to budú ľudia sledovať nie preto, lebo ich to reálne zaujíma, ale preto, že sú zvedavý, aký stupídny ľudia po svete chodia. Ruku na srdce, ak niekto podobné show sleduje, aký je toho skutočný dôvod? Únik od reality? Uistenie samého seba, že i napriek tomu, že sa cíti zle, sú na svete ľudia, ktorí to majú ešte horšie? Zbavením sa televízie dokáže človek získať denne v priemere 14 400 sekúnd navyše, ktoré môžete investovať tak, aby mu na smrteľnej posteli nemuseli chýbať.

2. Vystúpiť zo svojho cyklu.

Myslíte, že tvrdenie "život je zmena" platí? Podľa mňa áno, a to doslovne, pretože nič nerobiť a nič nemeniť je ideálna príprava nie len na smrť morálnu, ale aj na fyzickú. Štúdia REGRETS OF DYING (ľútosti umierajúcich), kde p. Bronnie Ware zdieľa posledné chvíle života s mnohými starými ľuďmi, skúmal, čo ľudia na sklonku života najviac ľutujú a keby mohli vo svojom živote niečo zmeniť, čo by to bolo. Odpovede sú zoradené chronologicky:

 

  1. Prajem si, aby som mal odvahu žiť život podľa seba, nie podľa očakávania druhých (najčastejšie ľútosť)
  2. Prajem si, aby som nebol toľko pracoval
  3. Prajem si, aby som mal viac guráže vyjadriť svoje pocity a názory
  4. Prajem si, aby som ostal v kontakte so svojimi priateľmi
  5. Prajem si, aby som si dovolil byť šťastnejším

 

Viac odvahy žiť život podľa seba, menej pracovať, guráž vyjadriť svoje pocity – nie je to paradoxné? Mladý ľudia dnes vyhľadávajú všemožné spôsoby, ako zamestnať svoju myseľ činnosťou na to, aby im rýchlejšie ušlo 86400 sekúnd denne v práci a počas pracovného voľna. Ďalšia  štúdia ukázala, že ľudia, ktorí dokážu vo svojom živote urobiť zásadné zmeny, sú nie len oveľa šťastnejší, ale trpia oveľa menej depresívnymi stavmi a dožívajú sa v priemere vyššieho veku. Ako je to možné, keď dýchajú rovnaký vzduch a pohybujú sa v rovnakom prostredí ako tí, čo vo svojom živote robia minimálne zmeny?

Faktorov je viacej, medzi tie najzaujímavejšie patrí fakt, že ich život nie je stereotypný, tz. že sa nezobudia každé ráno s myšlienkou "zas to isté dookola". Snažia sa robiť veci, ktoré nemajú tendenciu byť rovnaké vo veľmi dlhých časových úsekoch (neplánujú splácať hypotéku 20 rokov, nepočítajú, koľko peňazí zarobia vo svojej práci 10,20 rokov dopredu...), život nie je pre nich niečo už "okúkané", pretože každý deň spoznávajú niečo nové, niečo nové sa naučia, niečo nové aplikujú vo svojej životnej ceste, čo ich posunie dopredu. Ak sa niekomu páči myšlienka podobného života a nebaví ho byť každý jeden deň na rovnakom mieste až do smrti, tak treba urobiť zmenu, a robiť ju dovtedy, pokiaľ nebude človek šťastný! Ak si niekto myslí, že je náročné naštartovať tento nový dobrodružný a vzrušujúci životný štýl, mýli sa. Stačí sa zamyslieť, počúvať samého seba, počúvať svoje pravé JA, porozmýšľať a vydať sa na cestu. Aj automobilka Peugeot donedávna dlhé roky vyrábala len 4 stupňové automatické prevodovky, a na jej otázku, prečo ich za ten čas nemodernizovali, keď konkurencia má už 5,6,7,8 stupňové automatické prevodovky, niektorí predajcovia s úsmevom reagovali "Ale načo meniť veci, ktoré fungujú?".

Vyskúšajte urobiť zmenu aj Vy, medzi tie najjednoduchšie a paradoxne aj najzložitejšie patrí odpojiť televíziu (jednoduché je vytiahnúť TV zo zásuvky, zložitejšie je vystúpiť zo svojej zóny komfortu). Ten ušetrený čas v priemere 4 hodiny denne je ďaleko lepšie využitý, keď si človek sadne do kúta a "nudí sa", pretože to ho donúti rozmýšľať napr. aj nad tým, čo vlastne chce, čo kreatívne chcete robiť, kde sa chce dostať, čo chce dosiahnúť. Možno nepríde okamžite na nič závratné, ale všeobecne opäť platí, že tie najväčšie životné zmeny začínajú pri tých najmenších.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?